Priemyselnoprávna ochrana a využitie databáz pri tvorbe ochrannej známky
Mária Šujanová, Slovnaft a.s., Bratislava
Vo forme prípadovej štúdie je demonštrované použitie databáz TMCZ a ROMARIN pri príprave loga a celkovej vizuálnej koncepcie firmy. Príprava známky na podanie na Úrade priemyselného vlastníctva SR(ČR), alebo na WIPO v Ženeve pre medzinárodnú ochranu tiež využíva vyššie menované databázy.

Na úvod trochu histórie
Rozvoj priemyselnej výroby koncom 19-tého storočia viedol k tomu, že sa označenie výrobkov takzvané, továrenské známky v jednotlivých krajinách začali centrálne registrovať, aby bolo jasné, kto a ako svoje výrobky označuje. Registrované označenie malo za úlohu rozlíšiť ten istý druh výrobku pochádzajúci od rôznych výrobcov.

Rozširovanie obchodu cez hranice jednotlivých krajín vyvolalo potrebu medzinárodnej registrácie. Táto potreba viedla medzinárodné spoločenstvo k tomu, aby na medzinárodnej diplomatickej konferencii, konajúcej sa v marci 1883 v Paríži uzavrelo medzinárodnú dohodu viacerých európskych štátov na vytvorenie únie na ochranu priemyselného vlastníctva. Predmetom ochrany v takzvanej Parížskej únii boli patenty na vynálezy, úžitkové vzory, priemyselné vzory alebo modely a továrenské alebo obchodné známky. Predmetom ochrany bolo aj obchodné meno, údaje o proviencii výrobku a  označenie pôvodu výrobku. Úlohou dohody bolo aj potlačovanie nekalej súťaže.
Únijné krajiny sa zaviazali, že vo svojom národnom zákonodarstve stanovia  podmienky  prihlášky a zápisu továrenských a obchodných známok.
V Parížskej únijnej dohode boli stanovené aj výluky zo zápisnej spôsobilosti, najmä zápis erbov, znakov štátnej zvrchovanosti, puncových značiek alebo náboženských symbolov. Ďalej boli v Parížskej dohode stanovené aj takzvané prioritné doby. Prioritná doba pre ochrannú známku je 6 mesačná lehota  a začína plynúť odo dňa podania prihlášky známky. Počas tejto doby je možno v ktorej koľvek únijnej krajine požiadať o registráciu tejto známky s tým, že každá známka zapísaná v krajine pôvodu bude tak, ako je, pripustená k prihláseniu a chránená v ostatných únijných krajinách.
Aby sa uľahčil zápis známky do jednotlivých krajín, bola na diplomatickej konferencii v Madride uzatvorená nová dohoda, v ktorej niektoré štáty vytvorili úniu pre medzinárodnú registráciu  továrenských alebo obchodných známok. Táto takzvaná Madridská dohoda umožňovala a umožňuje príslušníkom každej zmluvnej krajiny - štátu zaistiť si vo všetkých ostatných zmluvných štátoch tejto dohody ochranu svojich známok pre výrobky alebo služby pre známky zapísané v krajine pôvodu takým spôsobom, že sa tieto prihlásia k zápisu na medzinárodnom úrade. Dnes je týmto zápisným miestom    Medzinárodný úrad pre ochranu duševného vlastníctva so sídlom v Ženeve. Každá žiadosť o medzinárodný zápis musí byť vypracovaná na predpísanom formulári a  v predpísanom jazyku. Prihlasovateľ musí uviesť zatriedenenie svojich výrobkov a služieb, pre ktoré požaduje zápis v predpísanom poradí do tried. Klasifikácia, ktorá určuje zatriedenie je súčasťou Nicejskej dohody o triedení výrobkov a služieb pre účely registrácie ochranných známok. Táto dohoda bola prijatá na diplomatickej konferencii v Nice v roku 1957 a je všeobecne uznávaná aj v štátoch, ktoré nie sú členmi Madridskej únie pri  medzinárodnom zápise ochranných známok.
Z hľadiska  vypracovania rešerší má veľky význam Viedenská dohoda o triedení obrazových prevkov z roku 1973, ktorej Česká republika ani Slovenská republika nie sú členmi, napriek tomu sa zásady tohoto triedenia pre jeho kvality v národných registroch oboch štátov uvádzajú.
Poslednými medzinárodnými zmluvami upravujúcimi právne pomery pri registrácii ochranných známok sú Protokol k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných známok, prijatý v Madride 27.7.1989 a  Zmluva o známkovom práve, prijatá v Ženeve dňa 27.10.1994. Česká republika aj Slovenská republika k týmto zmluvám pristúpili a zaviazali sa upraviť svoje národné zákonodarstvo v oblasti ochranných známok v zhode s nimi.
Aby bol výpočet právnych predpisov, zmlúv a dohôd úplný, je treba spomenúť aj právny predpis, smernicu Európskej únie, ktorým je upravená registrácia takzvaných spoločných známok Európskej únie z  roku 1974, registračným miestom  je Úrad pre harmonizáciu vnútorného  trhu so sídlom v Alicante, v Španielsku.

Tento dlhý historický prehľad mal jedinú úlohu predstaviť sito, cez ktoré budeme preosievať, aby sme mohli vytvoriť novú ochrannú známku.

Národná legislatíva týkajúca sa ochranných známok v Čechách a na Slovensku bola posledný krát upravená nasledujúcimi zákonami :
V ČR zákonom 137/1995 Sb. a v SR zákonom NR SR č.55/1997 Z.z.  Tieto zákony sú až na malé odlišnosti spracované v tom istom duchu, takže ich pri výklade nebudem citovať.

V zmysle týchto národných zákonov sa ochrannou známkou môže stať také označenie výrobku, tovaru alebo služby, ktoré je schopné rozlíšiť tovary a služby jednotlivých výrobcov alebo poskytovateľov služieb, a ktoré je zapísané do registra ochranných známok. Takýmto označením môžu byť slová, vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku, jeho obal alebo vzájomná kombinácia uvedených prvkov. Úlohou ochrannej známky je poskytnúť spotrebiteľom istotu o výrobcovi a o tradícii jeho výrobku. Spojenie ochrannej známky a kvality výrobkov označených ochrannou známkou je dané tým, že spotrebiteľ získal dôveru vo výrobok, označený ochrannou známkou. Na druhej strane, ochranná známka by mala motivovať výrobcov k udržaniu vysokej kvality výrobku.
Národné zákony vymedzujú, aké označenie nemôže byť uznané  za ochrannú známku. Sú to najmä

Zo zápisu sú tiež vylúčené také označenia, ktoré by mohli viesť k zámene s už zapísanými ochrannými známkami pre rovnaké, alebo podobné tovary a služby.

Ochranná známka má územnú platnosť, to znamená, že je prihlasovaná na určitom území, vymedzenom hranicami štátu napríklad SR, ČR, alebo spoločenstva štátov (Benelux, EU).
Časovo je ochranná známka ohraničená dobou platnosti. Vo väčšine štátov tvoriacich Parížsku úniu je doba platnosti ochrannej známky 10 rokov. V niektorých krajinách napríklad vo Veľkej Británii je doba platnosti 7 rokov. Pred uplynutím doby platnosti možno požiadať registračný úrad o obnovu známky na dalšie zákonom stanovené obdobie. V prípade, že majiteľ zmeškal dobu obnovy, môže tak urobiť ešte v lehote 6 mesiacov po skončení platnosti, za podmienky zaplatenia vyšších správnych poplatkov. Známka, ktorej platnosť skončila, požíva ešte po určitú takzvanú karenčnú dobu (2 roky) ochranu, počas ktorej ju nemožno zapísať pre iného prihlasovateľa, s výnimkou  pôvodného majiteľa.

Podľa charakteru známky  môže byť ochranná známka slovná, obrazová, alebo kombinovaná. Kombinovaná známka je tvorená písmenami aj obrazom. Z hľadiska priestoru môže byť ochranná známka plošná, alebo priestorová, takzvane trojdimenzionálna. Z hľadiska prihlasovateľa delíme ochranné známky na známky individuálne (prihlasovateľom je jedna fyzická, alebo právnická osoba), alebo kolektívne, ktorých majiteľom je združenie fyzických, alebo právnických osôb, ktorých vzťahy vo vnútri združenie sú presne stanovené dohodou. K individuálnym ochranným známkam možno poskytnúť licenciu, previesť ich na iný subjekt, predať, alebo ich možno dať do zálohy. Kolektívna známka nezakladá zo zákona právo na licenciu.
U ochranných známok je možno nárokovať si  ochranu pre  jednu farbu, alebo pre kombináciu niekoľkých  farieb. Najširšiu ochranu poskytuje čiernobiela kombinácia.

Berúc do úvahy doteraz povedané vidíme, že priestor pre vytvorenie nového zápisuschopného označenia, ktoré by malo nádej stať sa medzinárodnou ochrannou známkou je pomerne úzky. O to väčší význam majú rešerše urobené v národnom, alebo v medzinárodnom registri.

Databázy ochranných známok.

Databázy ochranných známok sú tvorené najmä registrami, ktoré vedú národné registračné centrá. V ČR a SR sú to Úrady priemyselného vlastníctva. Tieto národné registre, respektíve skutočnosti v nich uvedené sú základnými tehličkami pri budovaní novej známky.

Národná databáza českých ochranných známok na CD-ROM  obsahuje informácie o ochranných známkach, a to číslo prihlášky a číslo registračné, ak je známka už zaregistrovaná. Ďalej obsahuje najmä zobrazenie, alebo znenie ochrannej známky, triedy výrobkov a služieb, pre ktoré je ochrana požadovaná, údaje o prihlasovateľovi, alebo o majiteľovi, o zástupcovi majiteľa, ak je zastupovaný, časové udaje o termíne prihlásenia, priorite, údaje o zápise licencie, o záložnom práve a právny stav ochrannej známky.

Len návrh takého označenia, u ktorého sa nenájde podobnosť, alebo zameniteľnosť má nádej stať sa ochrannou známkou.

Po úspešnom prvom kole, pozostávajúcom z negatívnych výsledkov rešerše v národnom registri je potrebné vykonať prieskum aj v medzinárodnom registri, vedenom Medzinárodnou organizáciou pre ochranu duševného vlastníctva (WIPO), ktorý pod názvom ROMARIN je známy  mnohým rešeršerom.

Databáza ROMARIN obsahuje mimo údajov, uvádzaných v národných registrov aj určené krajiny, v ktorých je ochrana požadovaná, výhrady k zápisu jednotlivých národných  úradov, alebo spoločných úradov.

Analýzou zamietnutí, alebo výhrad možno z databáz vydedukovať zápisnú prax národných registrov.
Pristúpením ČR a SR k Protokolu k Madridskej dohode je potrebnené poznať aj obsah prihlášok, postúpených Medzinárodnému úradu WIPO a medzinárodne zaregistrované, zatiaľ nezverejnené   ochranné známky. Tieto údaje obsahuje databáza MADRIDEXPRES, prístupná na Internete.

Byť úspešný pri  tvorbe návrhu novej ochranej známky znamená, vziať  do úvahy nasledujúce  hľadiská:
Ak sa má ochranná známka stať úspešnou, musí byť ľahko vizuálne zapamätateľná, má mať   ľahko vysloviteľnú podobu, nesmie mať vo svetových jazykoch hanlivý význam, nesmie obsahovať pochvalné slová, má byť fantazijná, a najmä nesmie byť prihlásená, alebo zaregistrovaná ako ochranná známka Vášho konkurenta v žiadnom z registrov ochranných známok pre podobné alebo totožné tovary (výrobky), alebo služby, v krajinách kde ste ju chceli registrovať.